Zimný Slnovrat a obdobie adventu

Adventné obdobie a Vianoce majú svôj pôvod ešte v dobách, kedy boli ľudia úzko spätí s prírodou a podľa nej prirodzene prispôsobovali svoj život. Dôležité bolo pre nich predovšetkým Slnko, ktoré uctievali ako životodarnú energiu, a preto sa oslavovalo počas viacerých sviatkov v roku. V období adventu sa verilo, že v tomto čase bojujú o moc sily temna a svetla a vyvrcholilo to dňom, kedy nastáva zimný Slnovrat – znovuzrodenie Slnka.

Mnohé zvyky a povery pochádzajú ešte z obdobia Keltov, Germánov a starých Slovanov. Krátke dni a dlhé noci v ľuďoch vzbudzovali fantáziu a vyvolávali predstavy duchov, temných síl a stríg, ktorí škodili ľuďom a dobytku. Boli aj tzv. stridžie dni, ktoré začínali na Katarínu 25.11. a končili 21.12. Na ochranu sa preto vykonávali rôzne magické rituály – toto obdobie bolo plné ochrannej a ľúbostnej mágie a rôznych príkazov a zákazov.

Deň na Katarínu sa chápal ako začiatok zimy a bol to prvý stridží deň. Vyháňali sa strigy, jedol cesnak, do domu nesmela ako prvá vstúpiť žena, konali sa posledné zábavy pred adventom. Pre roľníkov to znamenal posledný deň, kedy sa voľne pásol dobytok.

Na Ondreja sa vykonávali veštby týkajúce sa budúceho partnera a vydaja. V tento deň boli zakázané ranné návštevy žien a práce v hore. Dievčatá sa venovali ľúbostnej mágii a snažili sa zistiť, kto bude ich vyvolený, veštilo sa z halušiek s lístočkami či z olova liateho cez kľúč.

Na Barboru chodili tzv. Barborky – dievčatá oblečené do bielych masiek chodili po domoch a trestali mužov varechou či metlou. Na sv. Barboru si odrežte vetvičku čerešne alebo jablone, ak do Štedrého dňa rozkvitne, do roka sa vydáte. Ak rozkvitne neskôr, budete si musieť na vydaj ešte počkať.

Lucia – s týmto stridžím dňom sa spájali ochranné zvyky a veštby. Nesmelo sa nič požičať, ani vrátiť. V tento deň sa čarovalo, aby sa dievčatá dozvedeli, za koho sa vydajú. Na desať lístočkov napísali mená chlapcov na jedenásty stará dievka a na dvanásty smrť. Lístočky sa uložili pod vankúš a každý deň sa jeden z nich spálil, bez pozretia. Posledný obsahoval veštbu.

Zimný Slnovrat (Kračún)

Vyvrcholením bol deň zimného slnovratu. Súviselo to s predlžovaním slnečného svitu. Pohania verili, že každý rok v noci z 24. na 25. decembra sa slnko znovu zrodí. Slávnosti slnovratu sa volali kalendy a boli spojené so spevom a sprievodmi. Slnku sa prinášali zvieracie obety a krv nechali vytiecť na zem aby sa zem prebudila a rodila. Pripravovali sa koláče v tvare slnka, obvykle naplnené makom, tvarohom, hrozienkami, orechami a medom.

Na zimný Slnovrat (Kračún) sa chodilo koledovať. Slovo koleda pravdepodobne pochádza z latinského calendae, čo znamená prvý deň v novom mesiaci. V tomto prípade to znamenalo začiatok nového solárneho roka. Pôvodne to boli dve ženy, jedna v otrhaných šatách (chudoba) a druhá v pekných (bohatstvo). Chodili prikryté plachtou a gazda si mal jednu vybrať. Podľa toho sa mu nasledujúci rok vodilo. K oslavám patrili aj oheň a masky, ktoré mali odplašiť zlé sily. Starí Slovania si navzájom priali dobro, boli presvedčení, že čím viac dobra prajú, tým viac sa im ho vráti.

V časoch Keltov (druidský sviatok ohňa) to bol sviatok ohňa. Spájali sa s ním magické obrady, z ktorých ostal ako symbol ihličnatý strom, ktorý plnil ochrannú funkciu.

Germáni zimný slnovrat slávili ako zrod boha hromu a oblohy.

Starí Rimania slávili saturnálie. Saturnus bol rímsky boh roľníctva. V tomto období sa nesmelo pracovať.

V Starom Egypte sa počas slnovratu konali oslavy po boku ľudí, ktorých chceli mať pri sebe.

Slovania nazývali tento sviatok Kračún, pravdepodobne od slova krátky. Veľký význam mali rôzne formy mágie, ktorými sa mala zabezpečiť ochrana pred démonmi a ochrana zdravia ľudí a dobytka, úroda, plodnosť.

Verilo sa, že počas adventného obdobia a slnovratu sa duše mŕtvych voľne pohybujú po našom svete. U Slovanov pri štedrovečernej večeri je zvykom prestierať aj zomrelým členom rodiny. Predkovia sa počas zimného slnovratu môžu objaviť aj v podobe neznámych ľuí, preto každý hosť musí byť pohostený.

Zvyky

Do dnešného dňa sa zachovali zvyky, ktoré mali duchovný význam pri pohanských rituáloch. Mnohé z nich vznikli ešte v dobe Keltov a starých Slovanov:

Stromček – používali sa stálezelené rastliny ako imelo, cezmína, ihličie – symbolizovali vitalitu a odolnosť voči zlému.

Krájanie jablka – hviezda pri prekrojení jablka symbolizuje, že rodina bude nasledujúci rok zdravá.

Liatie olova – roztavené olovo sa lialo do vody a podľa tvaru zrazeniny sa veštila budúcnosť.

Oplátky – tak ako aj gule na stromčeku sú symbolom slnka

Prestieranie pre zosnulých – verilo sa, že duchovia predkov môžu prísť na spoločnú večeru v podobe hosťa.

Šupina – zabezpečuje dostatok financií

Imelo – je mu prisudzovaná magická moc. Zavesené v dome prináša šťastie a lásku, chráni pre zlými duchmi. U Starých Keltov symbolizovalo plodnosť.

Štedrák

Hriate

Sú to pôvodné recepty našich predkov, ktorí počas roka žili striedmo, ale na sviatky si dopriali. Určite by sa dalo experimentovať s inými sladidlami ako je cukor a aj s inou múkou. Je to vec chuti. Takže či už budete oslavovať zimný Slnovrat, alebo Vianoce, hlavne si to užite v kľude a bez výčitiek. Veď na zdravé stravovanie máme ďalších 355 dní v roku.

Cestoviny a pizza

Jedlá bez mäsa

Dezerty a koláče